Viete ako treba podať daňové priznanie, keď pracujete v zahraničí?

Z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti zvažujú mnohí nezamestnaní možnosť hľadať  a získať prácu aj v zahraničí. Voľné pracovné miesta hľadajú vo väčšej miere v blízkosti slovenských hraníc v Rakúsku, Českej republike ale vo vzdialenejšom Nemecku, Nórsku, Taliansku.

Slovenských občanov pracujúcich v zahraničí pribúda nielen z dôvodu nedostatku voľných miest na slovenskom pracovnom trhu, ale aj z dôvodu možnosti pre mladých ľudí nájsť si prácu v zahraničí pobudnúť tam nejakú dobu a súčasne cestovať a spoznávať danú krajinu. S týmto cieľom najčasnejšie cestujú mladí ľudia zo slovenska do USA, Kanady a Austrálie.

Následne v súvislosti s prácou  v zahraničí sa časom objavia otázky týkajúce sa zdanenia príjmu (mzdy) dosiahnutého zo zamestnania v zahraničí.  ” Ako zdaniť príjem zo zahraničia? V ktorom štáte podať daňové priznanie? V štáte odkiaľ príjem plynie (štát zdroja), alebo doma na Slovensku podľa štátnej príslušnosti? ”

Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodnom zdaňovaní príjmov je potrebné vychádzať z vnútroštátnych daňových predpisov s prihliadnutím na medzinárodné zmluvy, ktorými sú zmluvné štáty viazané.

Právom každého štátu je stanoviť si podmienky vyberania daní na svojom území a to bez ohľadu na daňové sústavy iných štátov. Základnou normou, ktorá na Slovensku rieši problematiku zdanenia príjmov je  zákon č. 595/2003 o dani z príjmu. Daňové povinnosti fyzických osob sú stanovené vnútroštátnymi predpismi. Nad vnútroštátnymi daňovými predpismi stoje medzinárodné zmluvy, ktoré riešia medzinárodné zdaňovanie príjmov.

Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad zákonom o dani z príjmu je ustanovená v § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmu. Medzinárodná zmluva je zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená  vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie príjmu a s tým súvisiace právne vzťahy. Ide o  tzv. zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 

Pre určenie daňových povinností Slovákov voči štátu je dôležité presné stanovanie ich  osobnej príslušnosti ku štátu tzv. daňovej rezidencie. Fyzická osoba nieje daňovým rezidentom SR vtedy, aj je daňovým rezidentom inej krajiny.

Podľa daňových povinností fyzickej osoby  ku štátu Slovenskej republiky, zo zákona o dani z príjmu v § 2 rozlišujeme medzi:

  1. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou – je to fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.  Fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak tu nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava  aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Hovoríme o tzv. rezidentovi. Pojem daňovej rezidencie je používaný v medzinárodných zmluvách. Obidva pojmy sú  významovo identické.

Predmet dane  daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta) je príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí a teda takýto daňovník podlieha na území SR celosvetovej daňovej povinnosti.

  1. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou – je to fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava. Hovoríme o tzv. nerezidentovi.

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci zo zdrojov na území SR taxatívne vymenovaný v § 16 zákona o dani z príjmu. Týmito daňovníkmi sa v tomto článku bližšie zaoberať nebudeme.

Medzinárodné dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak fyzická osoba, ktorá je rezidentom jedného štátu (napr. Slovenskej republiky) a  poberá zdaniteľné príjmy z druhého štátu (napr. z Rakúska). Výsledkom takejto situácie je skutočnosť, že príjem bude podliehať zdaneniu v obidvoch štátoch, a to v jednom štáte (v Slovenskej republike) z titulu svojej rezidencie k tomuto štátu a v druhom štáte (v Rakúsku) z titulu umiestnenia zdroja svojich príjmov. Obdobná situácia nastáva v prípade, že viac ako jeden štát posudzuje jednu a tú istú osobu ako svojho rezidenta podľa svojich vnútroštátnych daňových predpisov, t. j.  v tomto prípade viac než jeden štát si nárokuje zdaniť príjem u tej istej osoby. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú práve takýmto situáciám zabrániť.

URČENIE DAŇOVEJ REZIDENCIE

Pri určení či daňovník s príjmom zo slovenska a z rakúska je je povinný podať daňové priznanie na území SR, je potrebné určiť kde je daňovník rezidentom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo ne rezidentom s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Fyzická osoba, ktorá spálňa kritéria daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, je považovaná za rezidenta Slovenskej republiky na daňové účely.  Ak je táto fyzická osoba súčasne považovaná za rezidenta  podľa vnútroštátnych daňových predpisov iného štátu , dochádza k dvojitej rezidencii a podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti vo dvoch štátoch.

Ak nevznikne konflikt dvojitej rezidencie podľa vnútorných predpisov dvoch zmluvných štátov nieje potrebné na určenie daňovej rezidencie uplatniť medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Dvojitá rezidencia jednej a tej istej osoby sa rozhraničí uplatnením príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a rozhraničovacích kritérií podľa článku č. 4 v inej uvedených (napr. zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie s Rakúskom).

Rozhraničovanie kritéria pre určenie daňovej rezidencie sa aplikujú postupne v tom poradí ako sú uvedené  v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia:

  1. Fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt alebo v ktorom má trvalý pobyt

Ak má k dispozícii stály byt v oboch zmluvných štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné, rodinné, kultúrne a hospodárske vzťahy tzv. stredisko životných záujmov.

Príklad:

Ide napr. o situáciu keď podnikateľ zo SR má zriadený druhý stály byt v Rakúsku kvôli častým obchodným cestám, súčasne udržiava stály byt v jeho súkromnom vlastníctve na území SR, má tu rodinu, platí hypotéku, je teda po uplatnení kritéria strediska životných záujmov rezidentom – daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou voči SR  

Vo väčšine prípadov je toto kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie

  1. ak  má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch a nie je možné  jednoznačne určiť stredisko životných záujmov, bude rezidentom toho zmluvného štátu v ktorom sa obvykle zdržiava, obvykle znamená viac ako 183 dní v roku
  2. ak sa fyzická osoba  obvykle zdržiava  v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta toho štátu v ktorom má táto fyzická osoba štátne občianstvo resp.  štátu príslušnosť
  3. ak je fyzická osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nieje štátnym príslušníkom žiadneho z nich, o jej daňovej rezidencii rozhodnú na základe dohody kompetentné orgánov zmluvných štátov. V SR je kompetentným orgánom na riešenie tejto problematiky Ministerstvo financií SR

Tieto kritéria sa aplikujú postupne, pokým nieje stanovený len jeden štát rezidencie. Nieje nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá na rozhraničenie daňovej rezidencie fyzickej osoby uvedené v príslušnej medzinárodnej zmluve.

Ak fyzická osoba je považovaná za rezistenta v SR ale aj  inom  štáte a SR nemá s týmto štátom uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenie, nieje možné dostatočne a uspokojivo rozhraničiť dvojitú rezidenciu. V takomto prípade sa pri zdaňovaní príjmov postupuje výlučne podľa ustanovení zákona o dani z príjmu.

Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia treba vždy postupovať individuálne od daňovníka k daňovníkovi. Ak po aplikovaní rozhraničujúc ich kritérií fyzická osoba zistí, že je daňovým rezidentom SR, tak musí na Slovensku podať daňové priznanie. V daňovom priznaní  uvedie všetky príjmy a aj príjmy zo zahraničia, ide o tzv. celosvetové zdanenie príjmov.  Rezidentom SR (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou voči SR) ste napr.  vtedy ak máte na území SR trvalý pobyt a:

  • pracujete v zahraničí menej ako 183 dní v roku
  • do zahraničia dochádzate denne za prácou
  • ste v zahraničí viac ako 183 dní v roku ale na Slovensku žije vaša rodina, vlastníte byt a platíte hypotéku, máte tu ďalšie osobné, rodinné, kultúrne, ekonomické vzťahy

Ak po aplikovaní rozhraničujúc ich kritérií fyzická osoba zistí, že je daňovým rezidentom v inej krajine aj napriek trvalému bydlisku v SR, odporúča sa na príslušnom daňovom úrade v zahraničí si vybaviť potvrdenie o tom, že ste daňovým rezidentom v príslušnej krajine.  Toto potvrdenie budete potrebovať pre slovenské daňové úrady.

Úplné znenie platných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku (podľa stavu k 30.09.2011)  nájdete tu:

Na vylúčenie dvojitého zdanenia sa v slovenskom daňovom systéme používajú dve metody :

  1. Metoda jednoduchého zápočtu dane  –  daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu. Sú to štáty ako Austrália, Česká republika, Izrael, Kanada, USA , Fínsko, Chorvátsko, Švajčiarsko, Turecko

Vzorový prepočet príjmov s metódou jednoduchého zápočtu nájdete tu:

  1. Metoda vyňatia príjmov – príjmy, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, podliehajúce zdaneniu v zahraničí v súlade s uzavretou medzinárodnou zmluvou, sa vyjmú zo zdanenia na území SR. Výsledkom tejto metódy je, že príjmy pri ktorých bola daň zaplatená v zahraničí budú vyňaté zo zdanenia. Sú to štáty ako Rakúsko,  Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Tunis, Dánsko

Vzorový prepočet príjmov s metódou vyňatia nájdete tu:

Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich rezidentom Slovenskej republiky zo zdrojov v zahraničí (zmluvné štáty)

Metódy na elimináciu dvojitého zdanenia ostatných príjmov plynúcim rezidentom  Slovenskej republiky zo zdrojov v zahraničí

Čo by vás mohlo zaujímať: