Demografický vývoj a vplyv na naše dôchodky

Demografický vývoj a vplyv na naše dôchodky

V súčasnosti je priemerný starobný dôchodok na Slovensku 413,20 eur. Aké sú očakávania do budúcnosti a aký vplyv na dôchodky bude mať demografický vývoj?

 

Aká je situácia v roku 2016?

Sociálna poisťovňa vyplatí každoročne na starobné dôchodky približne 4,6 miliardy eur. Z toho 1,3 miliardy dotuje vláda zo štátneho rozpočtu, keďže Sociálna poisťovňa nemá dostatok peňazí. V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadá 1,6 pracujúceho a aj napriek tomu Sociálna poisťovňa vytvára stratu.

V roku 2015 počas otvorenia druhého piliera z neho vystúpilo 158 tisíc sporiteľov a ich úspory v hodnote viac ako 541 miliónov eur sa použili na zníženie deficitu Sociálnej poisťovne, dobrovoľne sa vzdali svojich vlastných peňazí v prospech štátu.

Deficit bude pravdepodobne aj naďalej narastať, keďže odvody do druhého piliera sa budú od roku 2017 postupne zvyšovať na 6% v roku 2024. To celé bude na úkor prvého piliera.

Aká bude situácia v roku 2050?

V roku 2050 sa predpokladá už len 0,8 pracujúceho na jedného dôchodcu. Stredná dĺžka života pri narodení u mužov sa predĺži zo súčasných 73 na 82 rokov, u žien z 80 na 86 rokov. Práve od tohto ukazovateľa sa od roku 2017 bude určovať vek odchodu do dôchodku.

Predpokladá sa, že súčasná generácia tridsiatnikov odíde do penzie približne vo veku 67 rokov. Ako vyplýva z prvého grafu, počet detí od roku 1960 neustále klesá, naopak počet dôchodcov sa každým rokom zvyšuje. V súčasnosti tvorí približne 70% populácie Slovenska ekonomicky aktívne obyvateľstvo a 15% ľudia nad 65 rokov.

V roku 2050 bude tento pomer približne 57 ku 30. Ešte lepšie môžeme vidieť tento nepriaznivý stav v demografii na druhom grafe. Takýto stav bude z pohľadu financovania dôchodkov z prvého piliera neudržateľný. O tom aké opatrenia bude potrebné prijať nám napovie vývoj v zahraničí, kde už niektoré krajiny riešia problémy s prestarnutým obyvateľstvom.

vekové zloženieveková štruktúra

Aká je situácia v zahraničí?

Japonsko patrí ku krajinám s najstarším obyvateľstvom na svete. Japonská vláda tak musela prijať niekoľko opatrení týkajúcich sa dôchodkového zabezpečenia. Išlo najmä o postupné zvyšovanie hranice dôchodkového veku, znižovanie dôchodkových dávok, takisto aj zvýšenie odvodov. Vek odchodu do dôchodku je stanovený na 65 rokov. Trendom je dôchodkový vek aj naďalej zvyšovať. Priemerná výška dôchodku je približne vo výške 40% čistej mzdy, ktorú dôchodca dostával počas pracovného života. V zahraničí je súkromné sporenie bežné a stáva sa nutnosťou.

Vo Veľkej Británii je výška dôchodku od štátu stanovená pre všetkých rovnako a má formu sociálnej dávky. Tá predstavuje už len približne 20% z priemernej mzdy v hospodárstve. Aj to je dôvod prečo sa Briti už dávno nespoliehajú v starobe len na štát.

V západných krajinách ako Nemecko, Veľká Británia alebo USA môžu dôchodcovia už niekoľko desaťročí využiť tzv. reverznú hypotéku. Ide o predaj nehnuteľnosti banke alebo poisťovni. Dôchodca môže v nehnuteľnosti ďalej bývať a od banky alebo poisťovne dostáva pravidelnú rentu. Po jeho smrti sa vlastníkom nehnuteľnosti stane finančná inštitúcia.

Čo by vás mohlo zaujímať:

 

Komentáre - Pridať vlastný komentár »

3 komentáre pri “Demografický vývoj a vplyv na naše dôchodky

  1. Spätné upozornenie: Prečo sa oplatí mať druhý pilier? | Martin Dubovanský

  2. Spätné upozornenie: Ako nastaviť sporenie na dôchodok - 123 Peniaze - 123 Peniaze

  3. “V roku 2050 sa predpokladá už len 0,8 pracujúceho na jedného dôchodcu. ” Toto je uplne idealna metoda. Nieco si len tak vymysliet a napisat do clanku.

Pridaj komentár

Vrátiť sa na začiatok článku | na začiatok komentárov.

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jeho informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.