Daň zo stavieb patrí medzi dane z nehnuteľnosti, kam spadá aj daň z pozemkov a daň z bytov. Ide o miestnu daň, ktorú získa a vyberá obed alebo mesto. Jej výšku určuje priamo daná obec či mesto rozhodnutím zastupiteľstva a daňovú povinnosť majú vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý sa pre prípad zdanenia považuje za vlastníka. Teraz si povieme, kedy sa platí daň zo stavieb, kto a čo všetko jej podlieha a ďalšie dôležité súvislosti, ktoré by ste mali poznať, ak sa Vás táto téma dotýka.
Daňou zo stavieb sú zaťažené rôzne druhy stavieb, ktoré môžu mať charakter či už bývania, podnikania, výroby, priemyslu alebo aj doplnkový charakter k hlavným stavbám. Predmetom dane zo stavby sú stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu, samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov.
Okrem týchto, občianskych stavieb, ktoré vlastnia fyzické osoby (v skratke FO), spadajú pod túto daň aj priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu a stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou. Vo všeobecnosti vo všetkých prípadoch ide o také stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží a sú spojené so zemou pevným základom. Netýka sa to teda mobilných domov, aj keď ich máte umiestnených na obecnom pozemku.
Výpočet dane a základu
Výpočet dane a základu dane pre daň zo stavieb je závislý najmä na zastavanej ploche danej stavby, ktorá podlieha dani. Základom dane, čiže hodnotou, z ktorej sa platí daň zo stavieb, je výmera zastavanej plochy udávaná v metroch štvorcových. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eura za každý a aj začatý m2 zastavanej plochy.
Túto sadzbu môže obec všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia, pričom väčšinou sa tak deje na jeseň s účinnosťou od nového roku. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť aj rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb, čiže iná daň bude pre obyčajné rodinné domy a iná pre podnikateľov. Platí ale, že takto určená ročná sadzba dane zo stavieb nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení.
Obec môže aj určiť, že za každé ďalšie podlažie bude príplatok k tejto ročnej sadzbe a to najviac 0,33 Eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Ak stavba slúži na viaceré rôznorodé účely, ktoré sú zdaňované rôznou sadzbou dane a majú iný príplatok za podlažie, pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby. Finálny výpočet na daň zo stavieb je jednoduchý: súčin základu dane a ročnej sadzby dane zo stavieb.
Tiež môže obec odpustiť podľa presne určených podmienok celú alebo časť tejto dane určitým špecifickým osobám, ktoré budú podmienky spĺňať. Tieto podmienky ale nemôžu byť ľubovoľné a musia sa viazať na príslušnú legislatívu. Treba upozorniť, že aj keď sa stavba prestane používať, daň zo stavieb sa musí platiť aj za túto nehnuteľnosť a toto nie je dôvodom pre výnimku z platenia dane.
Kedy sa platí daň zo stavieb?
Kedy sa platí daň zo stavieb, zistíte podľa výmeru dane. Obec alebo mesto Vám tento výmer spravidla pošle v prvých mesiacoch nového roka a väčšinou do 15 dní ste povinný zaplatiť, pokiaľ sa voči výmeru neodvoláte a nedáte ho znova skontrolovať. Na výmere, ktorý Vám príde väčšinou bežnou poštovou zásielkou, bude presne špecifikované, za akú plochu stavby a na aký účel stavby ste povinný zaplatiť. Vo výmere sú okrem toho určené aj jednotlivé sadzby a ročný základ, takže si viete vypočítať, či je výsledná suma dane správna.
Ako sa prihlásiť ak ste nový vlastník?
Vzor na tlačivo pre prihlásenie sa k dani zo stavby obdržíte na obecnom alebo mestskom úrade. Do 30 dní, odkedy vznikla povinnosť prihlásiť sa, ste povinný toto tlačivo vyplniť a odovzdať na miestne príslušnom úrade, čiže obecný alebo mestský úrad. V minulosti stačilo prihlásiť sa do 30. januára nasledujúceho roku, podľa terajších platných nariadení je už ale po novom táto povinnosť do 30 dní od nadobudnutia stavby, ktorá podlieha daňovej povinnosti.
Na tlačiva vyplníte najmä svoje údaje, údaje o nehnuteľnosti a stavbe, pozemku, kde sa nachádza, druhu stavby, výmere potrebnej pre výpočet a potom už len počkáte, kedy Vám príde z obecného úradu predpis a výmer na daň. Pri novostavbách je potrebné doložiť aj kolaudačné rozhodnutie a najmä geodetické zameranie, kde budete mať vypísanú presnú zastavanú plochu a počet podlaží, pretože tieto parametre sú pre správny výpočet dane rozhodujúce.
Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti vo všeobecnosti sú povinní podať aj vlastníci, pri ktorých došlo k zmene stavu nehnuteľnosti a bolo im vydané stavebné povolenie na stavby, nadstavby a prístavby a kolaudačné rozhodnutie, alebo u ktorých došlo k zmene užívania nehnuteľnosti, napríklad z bývania na podnikateľské účely, zmene veľkosti pozemku, zastavanej plochy alebo zániku daňovej povinnosť jednej nehnuteľnosti, ale k ostatným nehnuteľnostiam daňová povinnosť aj naďalej trvá. Ohlásiť daňovému úradu treba aj skutočnosť, ak ste stavbu predali. Toto sa tiež ohlasuje v termíne do 30 dní od vzniku tejto skutočnosti.
Bratislava a Košice
Pre Bratislavu a Košice platia určité špecifiká, pretože tam je správcom dane nie priamo mestský magistrát, ale miestne príslušný úrad mestskej časti. Znamená to, že správcom dane je napríklad úrad mestskej časti Petržalka alebo podobne, podľa toho, kde sa stavba nachádza. Môžu teda byť aj rôzne dane pre rôzne časti mesta a o výške koeficientov ako aj všetkých ďalších parametroch rozhodujú poslanci danej mestskej časti, ktorý určujú tieto parametre.