Dosahy starnutia na verejné dôchodky

Slovensko má čoraz menej detí. A preto starne. Čo to spraví s dôchodkovým systémom? Začínate túto otázku čoraz častejšie počúvať? Aká bude naša budúcnosť?Čo všetko urobí demografický vývoj s dôchodkovým systémom? 

Samotné Slovensko zažilo v rokoch 1950 – 1989 nebývalý demografický rozkvet. Vysoký počet mladých ľudí je pre ekonomiku požehnaním. Títo ľudia potrebujú bývať, a tiež si kúpiť nové auto a domáce spotrebiče. Na tom zarobia stavbári, výrobcovia áut, nábytku i vysávačov. Starí ľudia už tieto veci väčšinou majú a prínos pre ekonomiku je preto omnoho nižší. Čo je však ešte dôležitejšie, mladí ľudia ešte pracujú, platia dane a odvody, no spotrebujú pomerne málo verejných zdrojov na zdravotnú starostlivosť, a s výnimkou invalidov žiadne na dôchodky.

Vysoký počet v produktívnom veku sa v ekonómii označuje ako “demografická dividenda”. Slovensko si túto dividendu vyberá práve teraz, pretože na pracovnom trhu sú prítomné silné populačné ročníky z rokov 1950 – 1989. V roku 1953 sa narodilo 99-tisíc detí, tak práve tento ročník odchádza do dôchodku až teraz. Je iróniou osudu alebo zodpovednosť politikov, že pre mnohých ľudí dnes nemáme pracovné príležitosti, a tak si našu demografickú dividendu z veľkej časti premrháme.

Situácia predpovedá, že meniť sa to bude v rokoch 2020 – 2030. Vtedy budú do dôchodku odchádzať populačné ročníky narodené v rokoch 1960 – 1970 (t.j. 83-tisíc ľudí ročne) a na ich miesto nastúpia deti narodené v rokoch 2000 – 2010 (v priemere len 55-tisíc ľudí ročne). Už po roku 2020 teda začneme pociťovať dôsledky starnutia populácie. Omnoho viac ľudí si bude nárokovať dôchodky a zdravotnú starostlivosť, no podstatne menej na nich bude robiť.

Veľký zlom nastane po roku 2040. Vtedy odídu do dôchodku ľudia narodení v rokoch 1970 – 1980 (v priemere 95-tisíc ročne) a na nich nastúpi súčasná generácia novorodencov v počte 56-tisíc. Niekedy okolo roku 2040 môžeme očakávať veľkú krízu vo verejných financiách z hľadiska dôchodkov, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

*zdroj: Na základe dát Výskumného demografického centra (Infostat).

Aký to bude mať dopad na verejné dôchodky?

Sociálna poisťovňa má už teraz problém s vyplácaním dôchodkov. V roku 2012 musel štát z daní občanov dotovať dôchodky transferom z rozpočtu do Sociálnej poisťovne vo výške 1,4 mld. eur. Zníženie príspevkov do druhého piliera z 8 ma 4 % štátnemu rozpočtu na čas uľavilo. Tento rok transfer klesol na 0,79 mld. eur. No už v roku 2015 to bude 1,2 mld. eur. Do dôchodku odchádzajú silné populačné ročníky a náklady na dôchodky rýchlo rastú.

Ako sa bude vyvíjať situácia ďalej?

V súčastnosti vydáva Sociálna poisťovňa na dôchodky sumu v objeme 8% hrubého domáceho produktu, no vyzbiera od pracujúcich príspevky len  vo výške 4,9 % HDP. Európska komisia vypracovala v roku 2012 ekonomickú a finančnú prognózu starnutia obyvateľstva pre všetky členské štáty EÚ. Tento rozdiel medzi príjmami a výdavkami bude potrebné dotovať zo štátneho rozpočtu, t.j. z daní občanov a podnikov. Čo nie je vôbec pozitívna prognóza, keďže štátne rozpočty hospodária s peniazmi na dlh. Na Slovensku ide do peňaženiek menej pridanej hodnoty ako v zahraničí. Zisky zahraničných podnikov na Slovensku odtekajú preč, či sa nám to páči alebo nie.

Záver

Pokiaľ sa v našej krajine niečo zásadné nezmení, naše dôchodky zo Sociálnej poisťovne budú ohrozené starnutím populácie. Nejaké dôchodky nám štát vždy dá, Ale budú čoraz stále menšie.

Tip pre Vás:

Kto sa na starobu bude chcieť dobre mať, bude si musieť na ňu našetriť. Je množstvo spôsobov ako to docieliť, a však len na každom z nás koľko sme schopní obetovať z pridanej hodnoty našich príjmov.

Čo by vás mohlo zaujímať: